3D tlačené zubné korunky a ďalšie definitívne náhrady sa rýchlo posúvajú z experimentálnej oblasti do klinickej praxe. Odborný pohľad na moderné živice pre dentálnu 3D tlač ukazuje ich potenciál, limity, ekonomiku aj otázky, na ktoré ešte musia odpovedať dlhodobé klinické dáta.
Každý materiál, ktorý dnes považujeme v zubnej ambulancii za samozrejmosť, bol kedysi novinkou, ktorej odborná verejnosť nedôverovala.
Dobrým príkladom je zirkón. V polovici prvého desaťročia 21. storočia bola štandardnou nepriamou náhradou stále metalokeramická korunka (PFM – porcelain-fused-to-metal). Zubní lekári ju akceptovali najmä preto, že nemali skutočnú alternatívu – nie preto, že by sivý kov presvitajúci cez odlomenú keramiku alebo v oblasti gingiválneho okraja predstavoval želaný estetický výsledok. Priemyselne vyrábaný zirkón už existoval, no pôsobil skôr ako kúpeľňový obklad: bol opakný, kriedovo biely a prirodzenému zubu sa podobal asi tak ako golfová loptička.
K dispozícii boli aj ďalšie keramické materiály, napríklad živcový porcelán a leucitom zosilnená sklokeramika IPS Empress. V roku 2005 vstúpil na trh aj systém e.max. Tieto materiály sa však stále vnímali najmä ako estetické riešenia. Pri korunkách v distálnom úseku, od ktorých sa očakávalo dlhoročné zvládanie vysokého funkčného zaťaženia, bolo len málo zubných lekárov pripravených dôverovať celokeramickej náhrade. Kov naďalej predstavoval etalón pevnosti a keramika si dôveru odbornej verejnosti ešte len musela získať.
Jim Glidewell túto situáciu zmenil. Namiesto nákupu generických zirkónových blokov vybudoval v južnej Kalifornii vlastné výskumné a výrobné zázemie Prismatik Dentalcraft, ktorého cieľom bolo nanovo navrhnúť materiál už od surového prášku. Jeho tím upravil pomery ytria stabilizujúceho kryštálovú štruktúru, vyvinul koloidný spôsob spracovania na odstránenie mikroskopických dutín spôsobujúcich opacitu zirkónu a investoval do priemyselných lisov a pecí. Vďaka tomu mohol vyrábať vlastné frézovacie polotovary namiesto ich nákupu od externých dodávateľov. Materiál BruxZir bol uvedený na trh v roku 2009. Trvalo ešte niekoľko rokov, kým prekonal počiatočnú skepsu a stal sa bežnou voľbou mnohých laboratórií.
V súčasnosti sa veľmi podobná nedôvera objavuje pri diskusiách o 3D tlačených živiciach určených na definitívne náhrady. A to aj v klinických komunitách, ktorých členovia denne tlačia, frézujú a lisujú protetické materiály. Paralela s vývojom zirkónu je preto na prvý pohľad zrejmá.
3D tlačené zubné korunky a súčasná skepsa
Ak by sa v odbornej diskusii z roku 2007 výraz „zirkón“ nahradil pojmom „3D tlačiteľná živica plnená keramickými časticami“, objavilo by sa množstvo paralel.
Opakujú sa podobné otázky: Vydrží materiál v ústach dostatočne dlho? Bude adhezívna fixácia spoľahlivá alebo príde vlna uvoľnených náhrad? Nepredbieha marketing dostupné klinické dôkazy? Ide skutočne o novú kategóriu materiálov alebo iba o nové pomenovanie riešenia, ktoré v minulosti nenaplnilo očakávania?
Posledná otázka je obzvlášť dôležitá. Živice plnené keramickými časticami a určené na definitívne náhrady nie sú úplnou novinkou. Zmenil sa však podiel plniva, chemické zloženie živice a podľa prvých správ aj odolnosť novších generácií proti opotrebovaniu. Do tejto kategórie patrí napríklad SprintRay Restore. Práve tento materiál sa často označuje za skutočný technologický skok, nie iba za ďalšie čiastkové vylepšenie.
Výrobca uvádza približne 75-percentný podiel plniva, translucenciu a luminiscenciu porovnateľnú s keramikou a hladký, lesklý povrch dosiahnuteľný iba dvojkrokovým ručným leštením – bez potreby glazovania. Tento detail je dôležitejší, než sa môže zdať. Glazúra na živicových materiáloch sa časom opotrebuje. Materiál, ktorý dosahuje optimálny vzhľad ručným leštením, má preto lepší predpoklad zachovať si farbu a textúru dlhšie než iba v deň odovzdania náhrady.
V tejto súvislosti však zostáva nedoriešená individualizácia náhrad, teda farbenie a úprava odtieňov, ktoré náhrade dodávajú osobitý charakter namiesto plochého, uniformného vzhľadu. V súčasnosti nie je pre tieto materiály k dispozícii systém farieb alebo glazúr, ktorý by spoľahlivo vydržal dlhšie než približne štyri mesiace. Základný odtieň a vyleštený povrch tak môžu zostať stabilné, no individuálna charakterizácia nanesená na povrch nie.
Pri jednej korunke v distálnom úseku môže ísť o menej závažný problém. Vo frontálnom úseku alebo pri fazetách, kde môže byť individualizácia rozhodujúca, však ide o významné obmedzenie, s ktorým treba počítať.
Otázkou zostáva, ako dlho bude ostatným živicovým systémom – od ďalších výrobcov tlačiarní alebo zo softvérovo riadených CAD ekosystémov – trvať, kým dosiahnu rovnakú kombináciu leštiteľnosti a estetiky. Vysoký podiel plniva, ktorý zároveň umožňuje čistú tlač a kvalitné leštenie, predstavuje náročný materiálový problém. V tejto chvíli má jeden výrobca zjavný náskok. Ďalší vývoj spoločností Shining 3D, Asiga, Formlabs a ďalších preto bude mimoriadne zaujímavý.
Priemerný zubný lekár nemá špecializované znalosti z polymérnej chémie, morfológie plnív, stupňa konverzie ani lomovej mechaniky. Ak preto dve tlačiarne propagujú materiály na „definitívne korunky“, môže vzniknúť dojem, že ponúkajú v zásade rovnaké riešenie. Nie je to tak – rovnako ako skorý priemyselný zirkónový blok nebol ekvivalentom BruxZiru ani dnešných vysoko translucentných a vysokovýkonných zirkónových materiálov.
Práve v tom spočíva aktuálne riziko. Kategória materiálov napreduje rýchlo, no marketing ešte rýchlejšie. Rovnaké výrazy – „trvalá“, „definitívna“ či „korunka“ – sa používajú pri materiáloch s výrazne odlišným chemickým zložením, vlastnosťami, úrovňou vedeckých dôkazov a klinickou históriou.
Je však zrejmé, že 3D tlačené náhrady majú v modernej stomatológii svoje miesto. Pri správnom návrhu, výrobe a dokončení môžu dosahovať veľmi dobrú estetiku. Príkladom sú tlačené fazety z materiálu MIDAS Restore v prípadoch Dr. Omara Clora.
Živice pre 3D tlač v stomatológii: skúsenosť s materiálom CrownTec
Analógia so zirkónom má aj svoje limity.
Nie je to prvýkrát, čo bola 3D tlačiteľná živica predstavená ako seriózna alternatíva ku keramike. Materiál Saremco CROWNTEC je dostupný od roku 2020, absolvoval posúdenie zhody TÜV SÜD ako zdravotnícka pomôcka triedy IIa a stal sa predmetom výskumu Univerzity v Zürichu. V rámci neho dosiahol pri porovnaní lomového zaťaženia priaznivé výsledky oproti tradičným kompozitným keramikám plneným časticami. Neskôr sa objavil vo viacerých publikovaných štúdiách ako jeden z výkonnejších materiálov medzi tlačenými živicami na definitívne náhrady, a to z pohľadu pevnosti v ohybe aj rozsahu výskumnej podpory. Na papieri teda ponúka presne ten typ dôkazov, ktorý sa dnes požaduje od nových živíc.
CrownTec sa napriek tomu nestal všeobecne známym produktom ako BruxZir. Mnohí všeobecní zubní lekári o ňom nepočuli a materiálu sa nepodarilo prekročiť hranice komunity používateľov otvorených tlačových platforiem a preniknúť do hlavného prúdu klinickej praxe.
Práve tu sa ukazuje dôležitejšie ponaučenie než jednoduché „počkajte na dáta“. Glidewell nepublikoval iba výskum o BruxZire. Vybudoval výrobný reťazec, cenový model a distribúciu, ktoré materiál dostali prakticky do každého laboratória v USA. CrownTec mal výskumné výsledky aj certifikáciu, no bol dostupný ako živica kompatibilná iba s vybranými otvorenými tlačovými platformami. Oslovil tak najmä úzku skupinu zubných lekárov a laboratórií, ktoré už vedeli samostatne navrhovať a riadiť pracovné postupy so živicami.
Kvalitná materiálová veda bez dostupného a jednoduchého pracovného postupu sa automaticky nestane novým štandardom. Môže zostať iba veľmi dobre zdokumentovaným produktom pre úzky segment trhu.
Tento fakt treba zohľadniť pri odhadoch, či sa SprintRay Restore, Shining 3D Lumicera alebo podobné materiály skutočne presadia. Overenie chemického zloženia a vlastností v laboratóriu je nevyhnutné, no skúsenosť ukazuje, že samo osebe nestačí.
Ekonomika dentálnej 3D tlače: môže rozhodnúť cena?
Okrem estetiky a dlhodobých klinických dát existuje oveľa jednoduchší dôvod, prečo sa 3D tlač v zubných ambulanciách rozširuje. Nezávisí od toho, či sa živica niekedy úplne vyrovná keramike. Ide o ekonomiku.
Balenie materiálu e.max alebo GC Initial LiSi s piatimi blokmi stojí na trhoch, ako sú USA, približne 200 až 240 USD. Náklady na jednu náhradu tak predstavujú približne 35 až 40 USD. Na rozvíjajúcich sa trhoch, napríklad v Brazílii, vo veľkej časti Ázie a v regióne MENA, môžu byť ceny nižšie.
Jednorazová tlačová kapsula sa v závislosti od materiálu a trhu pohybuje v podobnom cenovom rozpätí, niekedy mierne vyššie. Náklady na jednu náhradu však výrazne klesajú, ak sa zohľadní počet náhrad, ktoré možno vytlačiť z jednej kapsuly. Väčšina kapsúl na tlač definitívnych náhrad je určená na jednorazové použitie. Platí to pre SprintRay MIDAS aj nový systém Shining 3D Ceramix-Nano. Výnimkou sú opakovane použiteľné Asiga Print-Pods. Z ekonomického hľadiska je preto výhodné umiestniť do jednej kapsuly čo najviac náhrad. Tlač viacerých náhrad je navyše podstatne rýchlejšia než ich postupné frézovanie.
Práve pri prepočte na jednu náhradu môže tlač získať výhodu aj pri jednorazových kapsulách. 3D tlač totiž nie je primárne technológiou pre jednotlivé korunky. Jej ekonomika sa najvýraznejšie prejavuje pri viacčlenných prácach, provizórnych náhradách celého oblúka, návrhoch úsmevu a jednodňových ošetreniach v rozsahu celého kvadrantu – a to ešte pred zohľadnením otázky dlhodobej životnosti materiálu.
Pri jednotlivých náhradách je situácia odlišná. Pri jednej korunke v distálnom úseku mnohí klinici stále uprednostňujú frézovanie. Ak sa z celej kapsuly vytlačí iba jedna náhrada, jej cena býva podobná cene frézovacieho bloku. Frézovaná náhrada navyše nevyžaduje umývanie, dodatočnú polymerizáciu a ručné dokončovanie, ktoré sú stále súčasťou tlačového pracovného postupu.
V pozadí je však ešte významnejšia otázka dostupnosti technológie. Frézovacia jednotka určená na použitie priamo v ambulancii predstavuje investíciu v desiatkach tisíc dolárov ešte pred opracovaním prvého bloku. Dentálna 3D tlačiareň pre digitálnu ambulanciu alebo laboratórium môže zabezpečiť porovnateľný jednodňový pracovný postup za zlomok tejto sumy, hoci treba počítať aj s nákladmi na polymerizačnú jednotku.
Pre pracovisko, ktoré nedokáže ekonomicky odôvodniť kúpu frézovacej jednotky – či už ide o mladého zubného lekára budujúceho novú prax, alebo kliniku na trhu s obmedzenými investičnými možnosťami – predstavuje tlač dostupnejšiu cestu k jednodňovej stomatológii a vlastnej CAD/CAM výrobe. Ambulancia môže prejsť priamo na digitálny pracovný postup bez toho, aby bola fréza nevyhnutnou vstupnou podmienkou.
V pozadí je však ešte významnejšia otázka dostupnosti technológie. Frézovacia jednotka určená na použitie priamo v ambulancii predstavuje investíciu v desiatkach tisíc dolárov ešte pred opracovaním prvého bloku. Dentálna 3D tlačiareň pre digitálnu ambulanciu alebo laboratórium môže zabezpečiť porovnateľný jednodňový pracovný postup za zlomok tejto sumy, hoci treba počítať aj s nákladmi na polymerizačnú jednotku.
Pre pracovisko, ktoré nedokáže ekonomicky odôvodniť kúpu frézovacej jednotky – či už ide o mladého zubného lekára budujúceho novú prax, alebo kliniku na trhu s obmedzenými investičnými možnosťami – predstavuje tlač dostupnejšiu cestu k jednodňovej stomatológii a vlastnej CAD/CAM výrobe. Ambulancia môže prejsť priamo na digitálny pracovný postup bez toho, aby bola fréza nevyhnutnou vstupnou podmienkou.
Tento prísľub však naráža na bariéru práve na trhoch, ktoré by dostupnejšiu technológiu potrebovali najviac. Klinici v regiónoch MENA a LATAM upozorňujú, že ich limitujú priebežné náklady na kapsuly, hoci samotná tlačiareň bola cenovo dostupná. Nižšia počiatočná investícia do hardvéru veľa neznamená, ak opakované náklady na jednu náhradu prevyšujú cenu, za ktorú miestne laboratórium dodá zirkónovú korunku.
Na rozvinutejších trhoch, napríklad v USA alebo Austrálii, má odpor inú podobu. Cena hardvéru tam nie je rovnakou prekážkou. Rozhoduje priame porovnanie jednotkových nákladov s materiálmi e.max a zirkónom, ktoré sú už relatívne lacné, dôverne známe a podporené viac než desaťročnou klinickou skúsenosťou. Tlačová kapsula si preto musí svoje miesto zaslúžiť reálnou hodnotou, nestačí jej novosť.
3D tlačené živice verzus zirkón: kde sa porovnanie rozchádza?
Paralela medzi BruxZirom a 3D tlačenými náhradami nie je úplne priamočiara.
Úspech BruxZiru bol možný preto, že spoločnosť investovala milióny do základného materiálového výskumu, nielen do rýchlejšieho hardvéru alebo kvalitnejšieho softvéru. Glidewell vybudoval pece, zamestnal odborníkov na keramiku a kontroloval chemické zloženie od prášku až po hotový blok. Ešte dôležitejší rozdiel však spočíva v spôsobe, akým sa oba typy materiálov šíria do praxe.
Rozšírenie zirkónu nebolo iba výsledkom individuálneho rozhodovania jednotlivých zubných lekárov. Laboratóriá ho aktívne presadzovali. Mnohé ponúkali zubným lekárom bezplatnú zirkónovú korunku za každú odoslanú metalokeramickú prácu, aby podporili prechod od kovu k zirkónu. Po zavedení frézovania zirkónu boli marže aj pracovné postupy laboratórií výhodnejšie než pri ručnom vrstvení keramiky na kovovú konštrukciu. Podobný mechanizmus možno vidieť aj pri laboratóriách, ktoré poskytujú zubným lekárom skenery s cieľom nahradiť konvenčné odtlačky. Centrálne riadená a dotovaná konverzia výrazne prispela k tomu, že sa zirkón tak rýchlo posunul z úzkeho segmentu na pozíciu štandardu.
Pri živiciach sa nič podobné nedeje a z ekonomických dôvodov sa to pravdepodobne ani nestane. Laboratórium nemá motiváciu dotovať zavedenie pracovného postupu, ktorý ho môže z prípadu úplne vyradiť. Zirkón musel stále niekto navrhnúť a vyfrézovať, preto bolo v záujme laboratórií presvedčiť zubných lekárov na jeho používanie. Živicová náhrada vytlačená v ambulancii počas jednej návštevy však laboratórium často obchádza.
Laboratórium preto nebude bezplatnými tlačenými korunkami podporovať odklon od e.maxu, pretože by tým financovalo vlastné nahradenie. Tlačené živice sa v laboratóriách používajú aj naďalej, ale len zriedkavo na jednotlivé definitívne náhrady. Častejšie ide o náhrady a provizóriá typu All-on-X, skúšobné návrhy úsmevu, diagnostické DSD wax-upy a podobné indikácie.
Ak sa 3D tlačené živice výraznejšie rozšíria, impulz pravdepodobne príde od samotných klinikov – priamo z ambulancií a postupne, s každou ďalšou zakúpenou tlačiarňou. Ide o náročnejšiu formu adopcie, pretože prechod zubného lekára nie je priamo podporovaný ekonomikou iného článku reťazca. Bude tiež pomalšia a menej koordinovaná než celoštátny motivačný program laboratórií. Aj keby sa samotné materiály ukázali ako „dostatočne dobré“, ich rast bude pravdepodobne postupnejší a bude vychádzať zdola, na rozdiel od rýchleho nástupu zirkónu.
Ďalším problémom sú klinické údaje. Materiály pre 3D tlač sa vyvíjajú tak rýchlo, že v čase zverejnenia päťročnej klinickej štúdie býva skúmaný produkt už o dve alebo tri generácie starší než aktuálna ponuka. CrownTec je dobrým príkladom. Zirkón a e.max mali výhodu relatívne stabilnej formulácie, pri ktorej mohli vedecké dôkazy postupne dobehnúť klinickú prax. Živice túto výhodu zatiaľ nemajú a je otázne, či ju pri súčasnom tempe vývoja vôbec získajú.
Je to zásadný problém vzhľadom na skupinu, ktorú musia tieto materiály presvedčiť. Zubní lekári sú voči novinkám nároční – a oprávnene. Vyžadujú preukázateľnú klinickú históriu a mnohí novému materiálu nedôverujú, kým sa počas rokov neosvedčí v ústach pacientov, nielen v laboratóriu výrobcu. Ak sa kategória materiálov každých dvanásť až dvadsaťštyri mesiacov zásadne mení, získanie dôvery sa komplikuje. Kritériá toho, čo možno považovať za „overené“, sa totiž neustále posúvajú.
Ani zirkón nemožno považovať za bezchybný referenčný materiál. Monolitický zirkón – najmä po úprave povrchu bez dostatočného opätovného vyleštenia – má dobre zdokumentovaný potenciál spôsobovať opotrebovanie antagonistickej skloviny a náhrad. Ide o multifaktoriálny problém, pri ktorom zohrávajú významnú úlohu drsnosť povrchu a spôsob finálneho opracovania, no jeho klinická existencia je nesporná.
Tento fakt je dôležitý aj pri hodnotení tlačených živíc. Ak sa preukáže, že materiál tlačenej korunky je šetrnejší k antagonistickej dentícii než zirkón a zároveň poskytuje dostatočnú pevnosť a životnosť, nebude to iba náhradná výhoda za nižšie mechanické parametre oproti keramike. Pôjde o skutočný klinický prínos.
Materiál, s ktorým sa živice porovnávajú, má teda vlastné kompromisy a vyžaduje špecifické klinické zohľadnenie. Dôsledky nevhodne zhotovených rozsiahlych zirkónových rekonštrukcií možno pozorovať najmä u pacientov po ošetrení v zariadeniach zameraných na dentálnu turistiku.
Životnosť 3D tlačených zubných koruniek: čo ju môže potvrdiť?
Kľúčovou otázkou je, aké dôkazy by živica potrebovala, aby si získala rovnakú dôveru ako zirkón alebo e.max.
Najväčšou témou je pravdepodobne opotrebovanie. Zároveň ide o parameter, ktorý sa najľahšie skryje za atraktívnu fotografiu náhrady v deň odovzdania na sociálnych sieťach. Korunka môže pri nasadení vyzerať výnimočne. Rozhodujúce však je, ako bude jej povrch vyzerať po jednom, troch alebo piatich rokoch vo funkcii. Dôležitá je aj farebná stabilita, predovšetkým pri opakovanej expozícii káve, čaju, červenému vínu a ďalším potravinám či nápojom spôsobujúcim pigmentáciu.
Doterajšie výsledky týkajúce sa fraktúr a uvoľnenia náhrad pôsobia pri najnovšej generácii materiálov pomerne povzbudivo. Niektoré publikované klinické prípady vyzerajú veľmi dobre aj po dvanástich mesiacoch. Ide o sľubné zistenia, no podľa štandardov používaných pri keramike je dvanásť mesiacov stále iba krátkodobé sledovanie a veľká časť dostupných skúseností zostáva na úrovni jednotlivých prípadov.
Potrebné sú najmä longitudinálne údaje, ideálne doplnené sériou digitálnych skenov a ich superpozíciou. Takýto postup by umožnil kvantifikovať objemové opotrebovanie a zmeny povrchu v čase namiesto subjektívneho hodnotenia náhrady pri kontrolnom vyšetrení alebo posudzovania životnosti iba podľa prípadov vybraných na prezentáciu na sociálnych sieťach.
Celú diskusiu možno zhrnúť do jednej otázky: Opotrebúva sa tlačená korunka približne rovnakou rýchlosťou ako okolité tvrdé zubné tkanivá, rýchlejšie alebo pomalšie? Vzťah medzi opotrebovaním tlačenej živice a prirodzenej skloviny či dentínu vypovedá o dlhodobom klinickom úspechu viac než takmer ktorýkoľvek iný parameter v tejto diskusii.
Následne prichádza otázka času. Je opotrebovanie pozorované po jednom alebo dvoch rokoch prijateľné aj po piatich rokoch? A bude prijateľné po desiatich? Z praktického hľadiska treba rozhodnúť aj o tom, ako má byť náhrada prezentovaná pacientovi. Je prijateľné informovať ho, že ju možno bude potrebné po piatich rokoch vymeniť, podobne ako rozsiahlu priamu kompozitnú rekonštrukciu? Alebo má označenie „definitívna náhrada“ znamenať životnosť bližšiu očakávaniam pri frézovanej keramickej korunke? Odborná verejnosť sa na odpovedi zatiaľ nezhodla. Navyše sa môže líšiť pri jednej korunke v distálnom úseku a pri rekonštrukcii celého oblúka, rovnako ako podľa spôsobu, akým je liečba komunikovaná pacientovi.
Jedno je isté: obdobie neestetických 3D tlačených náhrad je už minulosťou. Najnovšia generácia materiálov, najmä SprintRay MIDAS Restore, prináša esteticky veľmi presvedčivé výsledky. Moderné protokoly adhezívnej fixácie zároveň výrazne znižujú obavy z uvoľňovania náhrad. Estetika a translucencia sa citeľne zlepšili. Zostáva preto preukázať najmä odolnosť proti opotrebovaniu a dlhodobú farebnú stabilitu.
Budúcnosť 3D tlačených definitívnych zubných náhrad
Nie je isté, že 3D tlačené živice zažijú v dentálnom priemysle rovnaký zlomový moment ako BruxZir. Zároveň však nemožno automaticky predpokladať, že sa takýto posun nemôže stať iba preto, že sa predchádzajúci výskumom podporený materiál masovo nepresadil alebo že staršie generácie tlačených náhrad zaostávali v odolnosti proti opotrebovaniu a estetike.
Reálnu odpoveď pravdepodobne prinesú až nasledujúce roky. Ak sa údaje o opotrebovaní potvrdia v rozsahu, ktorý naznačujú prvé klinické správy, a ak sa súčasný náskok v leštiteľnosti a estetike podarí premeniť na dostupný pracovný postup podobne, ako to urobil Glidewell, môže sa zásadne zmeniť plánovanie a realizácia mnohých jednodňových a viacčlenných prípadov.
Ďalšou otázkou je cenotvorba týchto náhrad pre pacientov. V odbornej diskusii sa často prezentujú ako „stredná cesta“ medzi priamou kompozitnou rekonštrukciou a keramickou korunkou, pričom navrhovaná cena dosahuje približne 50 % ceny keramickej korunky.
Takýto model by mohol sprístupniť liečbu skupine pacientov, ktorá je v súčasnosti nedostatočne obslúžená. Pacienti, ktorí si nemôžu dovoliť keramické fazety, by mohli zvážiť tlačené fazety za zlomok ceny – za predpokladu, že dostanú realistické informácie o očakávanej životnosti a o možnosti budúcej opravy alebo výmeny.
Otázkou však zostáva, čo presne uvedených 50 % vyjadruje. Znamená to, že materiál je „menej hodnotný“, alebo sa cena odvíja od času stráveného v kresle? Pri bezpreparačných tlačených fazetách možno úplne vynechať návštevu na preparáciu aj zhotovenie provizórií a prejsť priamo k odovzdaniu. Takýto prípad skutočne vyžaduje menej času v ambulancii než konvenčné keramické fazety. Ide o podstatne odlišné odôvodnenie nižšej ceny než jednoduché tvrdenie, že „tlačená náhrada má byť lacnejšia“.
Pri bežnej jednotlivej korunke je situácia opäť iná. Ak návrh a tlač jednej náhrady trvajú rovnako dlho alebo dlhšie než frézovanie kompozitného či hybridného materiálu – po započítaní umývania, dodatočnej polymerizácie a ručného dokončovania -, zľavu nemožno odôvodniť kratším časom práce. Výsledkom by bola nižšia cena pri porovnateľnej alebo dokonca vyššej časovej náročnosti.
Má sa teda cena odvíjať od času v kresle, nákladov na materiál alebo od iného parametra? Odborná verejnosť zatiaľ nemá jednotnú odpoveď. Netreba však podceňovať čas ani úsilie potrebné na návrh a internú výrobu týchto náhrad, najmä pri prípadoch so šiestimi alebo ôsmimi fazetami. Aj tlačená liečba si na dosiahnutie kvalitného výsledku vyžaduje značnú odbornosť, zručnosť a pracovné nasadenie.
Pri spoločnom zhodnotení ceny vybavenia, pevnosti materiálu, leštiteľnosti a estetických vlastností predstavuje SprintRay Restore významný krok vpred. V súčasnosti môže ísť o jedno z najsilnejších riešení na trhu – dokonca aj v porovnaní s frézovanými keramickými materiálmi – najmä pri dvoch konkrétnych indikáciách: bezpreparačných fazetách a viacpočetných inlayoch a onlayoch vyrábaných priamo v ambulancii. Možnosť vytlačiť tri až šesť náhrad približne za desať minút prináša výhodu pracovného postupu, ktorej sa frézovanie nedokáže vyrovnať.
Jednotlivé celoplášťové náhrady predstavujú inú situáciu. Ak má pracovisko k dispozícii systém CEREC, tlač mu zatiaľ pravdepodobne nebude priamo konkurovať. Tlačový pracovný postup je stále komplikovanejší než frézovanie a po započítaní všetkých krokov nemá pri jednej náhrade jednoznačnú cenovú výhodu. Ak však pracovisko nechce investovať do frézovacieho systému CEREC šesťcifernú sumu, 3D tlač môže byť racionálnou alternatívou.
V súčasnosti sú 3D tlačené náhrady najvhodnejšie pre prvých osvojiteľov technológií – plne digitalizovaných zubných lekárov, ktorí už v tomto pracovnom postupe bežne fungujú. Ambíciou spoločnosti SprintRay je sprístupniť riešenie aj bežnému zubnému lekárovi, no na tejto ceste zostáva viacero reálnych prekážok. Firma napriek tomu posúva celý segment dopredu. Na trh budú vstupovať ďalší výrobcovia a jedno je isté: 3D tlačené definitívne náhrady zo stomatológie tak skoro nezmiznú.
K novým materiálom je preto vhodné pristupovať so záujmom, ale aj so zdravou požiadavkou na kvalitné dáta. Rozhodujúce odpovede prinesie až čas a dlhodobé klinické sledovanie. iDD bude ďalší vývoj tejto oblasti naďalej monitorovať a prinášať aktuálne informácie.
